Náučný chodník Glanzenberg

História archeolgického výskumu

História archeologických výskumov

Historický a archeologický výskum v Banskej Štiavnici má bohatú tradíciu. Netreba zdôrazňovať význam početných historických prác a štúdií, ktoré vyšli z pera profesorov Akadémie, banských úradníkov, mestských archivárov a historikov, ale je potrebné zmieniť sa o oblasti vedeckej disciplíny, ktorá sa do povedomia historického výskumu vo svetovom kontexte dostala v druhej polovici minulého storočia, a tou je archeológia.

Snaha osvetliť vznik a formovanie dnešnej Banskej Štiavnice sa vyskytovala vo všetkých prácach, týkajúcich sa počiatkov baníctva a osídľovania tohto regiónu. Romantizujúce predstavy o počiatkoch baníctva a vzniku mesta prostredníctvom jašteričiek, nesúcich na chrbte zlatý a strieborný prach, so snahou položiť túto udalosť až do pravekého obdobia, vystriedali pokusy overiť počiatky mesta priamo archeologickými vykopávkami na lokalite Staré mesto začiatkom 20. storočia. Viditeľné zvyšky múrov a valového opevnenia, archívne pramene a tradícia názvu Staré mesto – Glanzenberg, budili záujem miestnych historikov pri objavení funkcie lokality už od 18. storočia. Z tohto obdobia sa nám zachovala správa v diele banského úradníka a historika Jozefa Richtera o náleze mincí na Starom meste, z ktorých jednu datuje do prvej polovice 6. storočia.

Vyústením historického výskumu o počiatkoch mesta boli spomenuté archeologické vykopávky v roku 1902, vedené mestským archivárom Eduardom Richterom. Ich výsledkom bolo objavenie rozsiahlej murovanej stavby s vysekanou studňou v skale. Z Richterovho hlásenia pre mestskú radu vyplýva, že tu vykopali základy akejsi štvorhrannej stavby, ktorú staviteľ Aigner z Budapešti pokladal za štvorcový donjon. Pre Nemzeti múzeum v Budapešti vypracoval E. Richter hlásenie, v ktorom zdôrazňuje potrebu ďalších výkopových prác. Opieral sa o uvedené nálezy, okrem ktorých spomína rôzne úlomky železa, stredovekej keramiky, malty, kostí a pod. Nemzeti múzeum na základe posudku staviteľa Aignera nedoporučilo mestskej rade pokračovať vo výskume, takže finančné prostriedky na ďalší postup prác neuvoľnila. Žiaľ, nezachovali sa nám nijaké plány z jednotlivých sond.

V dvadsiatich a tridsiatich rokoch rozvíjal svoju zberateľskú činnosť v Banskej Štiavnici a na okolí Vojtech Baker, kustód zbierok Mestského múzea. Jeho záujem o pamiatky a vôbec o históriu, neznamenal len obohatenie zbierkového fondu múzea, ale zaslúžil sa najmä o zachránenie bohatstva materiálnej kultúry, ktorej nositeľom boli široké vrstvy stredovekej a novovekej Banskej Štiavnice. Myšlienka archeologického výskumu na Starom meste bola aj v tomto období aktuálna, a preto sa roku 1931 uskutočnila obhliadka lokality za účasti prof. Eisnera, doc. Mencla, dr. Fialu, riaditeľa Banského múzea D. Štúra a V. Bakera. Vtedy sa konštatovalo, že osídlenie hradiska je až stredoveké. O tri roky tu viedol vykopávky V. Baker. Objavili kamenné nadpražie s latinským nápisom, spálenú dlážku a početný keramický materiál. Z hospodárskych príčin boli potom ďalšie vykopávky zastavené a funkcia lokality v minulosti zostala neznáma.

Po druhej svetovej vojne, najmä po vzniku Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre roku 1953, dochádza k rozvoju archeologického bádania v rámci Slovenska. Jednou z hlavných úloh mladej vednej disciplíny bolo archeologickým materiálom dokázať osídlenie horských oblastí Slovenska pre 13. storočím. Z toho dôvodu sa realizoval zisťovací archeologický výskum aj na Starom meste v Banskej Štiavnici roku 1956, pod vedením B. Pollu. Výsledky dvojmesačného výskumu potvrdili už oddávna tradovaný predpoklad prvotného sídliskového útvaru v regióne Banskej Štiavnice z počiatkov stredoveku. B. Polla charakterizuje tento útvar ako zaniknuté banícke mesto, ktorého počiatky siahajú pred prvú polovicu 13. storočia a po 13. storočí začalo odumierať.

Kritické stanovisko ku všetkým doterajším názorom na postavenie a funkciu Starého mesta zaujal vo svojej historickej štúdii V. Jankovič. Prehodnotením archívnych prameňov, vzťahujúcich sa k lokalite (mestské protokoly, banské mapy, veduty Banskej Štiavnice a iné), dospel k novému názoru na význam a funkciu lokality, a síce pokladal ju za opevnený hrad, resp. pevnosť z obdobia 12. – 18. storočia. Stredoveký baník podľa V. Jankoviča sídlil pod Starým mestom, na jeho južných svahoch. Zároveň však nevylučuje možnosť osídlenia lokality Keltmi na prelome letopočtu.

Archívne pramene

Archívne pramene poznáme nepriame i priame, týkajúce sa lokality. V r. 1217 sa spomínajú v prameňoch 3 osady – Bana, Štiavnica, Zemnica (Avenarius, A. Szebestová H. 1978). V podstate ide o dôkaz existencie osád v blízkosti povrchových baní, kde bohaté rudné žily vystupovali na povrch. Archeologickým výskumom sa podarilo lokalizovať osadu Bana na území Starého mesta, osadu Štiavnica do jadra dnešného historického mesta, osada Zemnica je zatiaľ nelokalizovaná, ale možno v tejto súvislosti uvažovať buď o Štiavnických Baniach, resp. miestnej časti Horná Roveň. V 13. storočí sa osady transformovali jednak na mesto a jednak na zmienený hrad, so sporadickým osídlením. Počas zničujúceho požiaru mestského archívu v polovici 15. storočia sa zároveň zničili aj najstaršie údaje o lokalite. Preto neprekvpuje, že najstarší údaj pochádza z r. 1507, kde sa spomína hrad (Burg) pri lokalizácii dedičnej štôlne (Jankovič 1967, 77). Aj ďalšie údaje majú všeobecný charakter napr. v r. 1526 platilo mesto za kľúč k hradu, v 17. – 18. storočí existujú správy o budovaní opevnenia (Jankovič 1967, 79).

Medzi pramene archívneho charakteru možno zaradiť aj veduty mesta. Napríklad na najstaršej vedute v diele Gualda Priorata z r. 1676 možno pozorovať jednoduché obytné domčeky, ktorých bližšia identifikácia je zložitá. Najlepší obraz pre rekonštrukciu objektov Starého mesta poskytuje veduta mesta z roku 1763 z rytiny J. T. della Martina. Na vrchole lokality vidieť pôvodne masívnu budovu bez strechy, vlastne už ruinu. Zrejme ide o schematicky zachytený komplex fortifikačných a obytných stavieb, aké sa odkrývajú počas archeologických výskumov od r. 1981 dodnes. Južnejšie je situovaná stavba bez označenia, ktorú možno najpravdepodobnejšie stotožniť s odkrytými stavbami B. Pollu v r. 1956, resp. SBM v r. 1981. V bezprostrednej blízkosti skalnej steny povrchových dobývok sa nachádza rovnako mohutná stavba bez strechy, silne poškodená. Možno povedať, že stála na haldovom materiáli z baní povrchovej dobývky a slúžila skôr k technologickému procesu pri ďalšom spracovaní rudy. Silne poškodené stavby možno pozorovať aj na banských mapách 18. – 19. stor., uchovávané v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Na Slovensku dostupný archívny materiál analyzoval V. Jankovič, pričom ďalšie informácie môžu poskytnúť archívy v Budapešti alebo Viedni.

Doterajšie výsledky archeologického výskumu

Systematický archeologický výskum lokality Staré mesto (Glanzenberg) v Banskej Štiavnici je od r. 1981 zameraný hlavne na osvetlenie počiatkov osídlenia mesta a s tým súvisiaceho baníctva. Na juhozápadnom svahu zalesneného kopca sa nachádza vysoká skalná stena po povrchovom dobývaní rudy a v opevnenom areáli lokality vidieť zvyšky píng. V týchto častiach lokality sa výskum nerealizoval, s výnimkou troch sond z roku 1990 v bezprostrednej blízkosti steny niekdajšieho zrudnenia. Archeologická sondáž sa viazala prevažne na opevnenú časť (5 ha) lokality. Z nej sa sústredila pozornosť na vrcholovú polohy, ďalej na plošinu v opevnenom areáli – ale blízko povrchových dobývok, nakoniec sa nemenšia pozornosť venovala samotnému opevneniu (valy, múr) a jednotlivým terasám.

Na vrcholovej plošine lokality (794 m), označovanej ako Poloha 1, sa zistili základy stavieb fortifikačného a hospodárskeho charakteru, pričom tu možno pozorovať tri stavebné horizonty. Prvý horizont reprezentujú nálezy z 12. stor. v podobe keramických fragmentov, pri ojedinelých typoch treba akceptovať možnosť staršieho zaradenia - do 11. stor. V rámci celej lokality sú to zatiaľ nálezy iba z tejto polohy. V zachovaných a v prevažnej miere už i zakonzervovaných častiach murovanej architektúry možno tiež pozorovať stavebný vývoj.

Okrem stavieb fortifikačného a hospodárskeho charakteru sa od začiatku 90. rokov odkývajú na Polohe 1 aj obytné stavby. Predovšetkým sa podarilo odkryť základy mohutnej obytnej veže o rozmeroch 2,20 m. Na ubitej dlážke sa okrem keramického materiálu 13. – 14. stor. našla aj minca Václava II. (1271 – 1305), kovové predmety, medzi ktorými vyniká úplne zachovalý gotický kľúč. K veži bola južným smerom pristavaná stavba, pri ktorej sa zistili minimálne dve stavebné fázy. Aj sprievodný materiál tejto prístavby možno časove zaradiť do 14. – 15. stor., teda jej začiatok nebol vo väčšom časovom rozmedzí od výstavby obytnej veže. Dôvod budovania tejto prístavby, ako aj ďalších (výskum polohy neukončený) možno vidieť v potrebe rozšírenia obytnej plochy.

Cisterna

Zaujímavé výsledky na vrcholovej polohe priniesol výskum cisterny, lokalizovanej medzi obytnú vežu a obvodové murivo na severnej strane. Ide o komplikovaný výskum, pretože murivo cisterny z lomového kameňa je viazané veľmi nepevnou vápennou maltou a po múre ho treba drevom vystužovať. Prvé nálezy sa objavili v 6 m. hĺbke v podobe kúskov striebornej rudy a črepov 16. stor. Priemer cisterny je cca 1,50 m. Skalné dno cisterny sa objavilo v hĺbke 11 m. Výplň objektu tvorili väčšie i menšie kusy lomových kameňov (kremenec, andezit), maltovina a veľmi sporadické nálezy keramiky 15. stor. (hĺbka 6 m), strešnej krytiny a črepov 13. stor. (hĺbka 9 – 10 m), zabezpečenie formou výstuže realizovali bývalí zamestnanci Rudných baní Banská Štiavnica. V roku 2005 sa v hĺbke 11 m objavilo skalné podložie v južnom profile.

Kaplnka

Prekvapením sezóny 2009 bol na vrcholovej polohe lokality objav sakrálnej stavby – hradnej kaplnky. Táto sa skúmala aj v ďalších rokoch, v súčasnosti je zakonzervovaná, navyše chránená provizórnou drevenou konštrukciou. Na základe početných architektonických článkov datujeme jej začiatok do polovice 14. storočia, skorý zánik tiež do polovice 15. storočia, spojený so známymi udalosťami vojenského útoku na lokalitu v r. 1442. Dôkazom toho sú nielen archeologické vrstvy, ale aj rádiokarbónové datovanie metódou C 14 (univerzita v Krakove).

Výskum polohy Kostolík a jeho okolie

Zaujímavé výsledky priniesol výskum areálu polohy Kostolík a jeho okolie, kadiaľ prechádza žila Bieber. Z toho dôvodu sa tu nachádzajú pingy, sklad rudy, podzemný priestor na deponovanie cenných predmetov, dom skúšača rudy z 13. – 14. storočia, ale aj sídliskové objekty tohoto obdobia, pristavané k obvodovému múru opevnenia. V blízkosti skladu rudy sa na druhej vyvýšenine lokality nachádzajú zatiaľ len čiastočne archeologicky skúmané (1956, 1981) základy vežovitých stavieb.

Na východnej strane opevnenia sa nachádza vežovitá stavba so strieľňou a pôvodne klenbovo zaklenutým suterénom. Táto bude predmetom archeologického výskumu a konzervácie v roku 2016.

Výskum Plošiny nad dobývkami

Ťažisko archeologického výskumu lokality sa od jeho začiatku sústreďovalo na polohu označovanú ako Plošina nad povrchovými dobývkami. Práce tu nie sú zatiaľ ukončené, rovnako ako na ostatných skúmaných miestach lokality. Najdôležitejším výsledkom výskumu týchto miest je zistenie objektov technického charakteru, ktoré súvisia s banskou činnosťou. Tú vieme presne lokalizovať, nakoľko necelých 100 m južne od plošiny sa nachádza skalná stena tzv. povrchových, dobývok, ktorá je pozostatkom po exploatovaní rudy (žila Špitaler). V roku 1990 sa v bezprostrednej blízkosti skalnej steny uskutočnil menší archeologický výskum, avšak bez získania nálezov.

Na základe nálezov, ako aj pôdorysnej situácie možno jeden z technických objektov charakterizovať ako skúšobňu na zisťovanie výdatnosti rudy toho-ktorého ložiska.

Nález fragmentu kamenného mažiara na drvenie rudy, technická keramika (tégliky, kapelky) a presnými analógiami nálezov zo skúšobne v Komorskom dvore z mesta Banskej Štiavnice, miniatúrne banícke želiezka pre odber vzoriek rudy – to sú doklady funkčného významu objektu. Sprievodné nálezy datujú objekt skúšobne do 15. – 16. stor.

Samotný objekt zhruba štvorcového pôdorysu (3 x 2,5 m) bol situovaný tak, že jeho južnú stenu vymedzovalo kamenné murivo staršieho objektu. V západnej časti sa zachytilo kamenné murivo spájané ílom, zo severu a východu sa zistil kamenný žľab so zásekmi do skaly, pravdepodobne ako pozostatok po nosnej drevenej konštrukcii. Podlahu tvorila ubitá hlina s plochými kameňmi. Zo zistenej terénnej situácie vyplýva, že objekt skúšobne bol síce zastrešený, ale nie uzavretý. S takýmto druhom stavieb sa stretávame v popise technických objektov aj u G. Agricolu alebo L. Erckera, resp. na rôznych vedutách (Ercker 1574, 87). Tu sa mohol uskutočňovať proces úpravy rudnej vzorky pred samotným skúšaním v skúšobníckej peci.

Smerom na západ sa v blízkosti tohto objektu odkryl ďalší objekt technického charakteru, ktorého interpretácia bola rôzna (hutnícka pec, kováčska vyhňa), a to kvôli rôznosti analýz. Po rozšírení analýzy možno konštatovať, že išlo o redukčnú nístej, pričom sa nedá vylúčiť v jej areáli kováčska vyhňa. V blízkosti dobývok lokalizácia kováčskych vyhní neprekvapuje, nakoľko baník v priebehu pracovného dňa „spotreboval“ pri rozpojovaní rudy a horniny 30 – 40 želiezok, ktoré zničil alebo deformoval. Objekt mal obdĺžnikový tvar (7 x 5,5 m), pričom jeho južný uzáver tvorilo kamenné murivo staršieho objektu tak, ako to bolo v prípade už opisovanej skúšobne. K tomuto murivu boli pristavené ďalšie steny a dlážku tvorila ubitá hlina, silne prepálená najmä vo východnej časti. Z vonkajšej strany objektu sa nachádzalo veľké množstvo trosky (okolo 1 m3). Vo vnútri sa objavila troska sporadicky, zvyšky základového muriva boli deštruované. Sprievodné nálezy datujú objekt do 15. – 16. stor.

Pod vrstvou redukčnej nísteje sa odkryla suterénová časť staršej stavby (13. – 14. stor.) v podobe do skaly vysekaných schodov z obidvoch strán vymedzených murivom, ktoré viedli do pivničných priestorov rozsiahlej stavby pravdepodobne fortifikačného charakteru.

Zistená superpozícia obidvoch technických objektov umožňuje pozorovať dva rozhodujúce časové horizonty v osídlení tejto polohy – prvý horizont z 13. a prvej polovice 15. stor.; po požiari na lokalite v polovici 15. stor. druhý horizont z druhej polovice 15. až 16. storočia. Táto skutočnosť sa potvrdila aj v ďalších miestach lokality, kde sa skúmalo opevnenie a osídlenie terás, ale aj v Polohe 1 či Polohe 2. Pri sondáži aj pri plošnej odkrývke bolo možné pozorovať vo vrstve nálezy technickej keramiky (tégliky, kapelky), ktoré jasne svedčia o funkcii lokality v uvedených časových horizontoch.

Zaujímavé poznatky sa získali pri doterajšom výskume terás a opevnení lokality. Jednak sa tu zistilo osídlenie z obdobia 12. – 16. stor. (charakteristické nálezy sídliskového charakteru – kosák, prasleny, keramické hračky), jednak sa, zatiaľ prostredníctvom sond, odkryla časť jednotlivých obydlí v podobe kamenných múrikov spájaných ílom. Na všetkých strategických a pre obranu dôležitých miestach lokality boli vybudované stavby, od severovýchodu prepojené súvislým kamenným opevnením.

Výskum v roku 2015 a plány pre ďalšie roky

Po preskúmaní areálu hradnej kaplnky a jej blízkeho okolia (obvodové murivo terasy s dvomi bránkami ku kaplnke) sa v roku 2015 pokračovalo, južne od kaplnky, v odkryve súvislého kamenného múru s doteraz zachovalo dĺžkou 17 m. Ukazuje sa tak situácia, že vrcholové časti celej lokality s obytnými a vojenskými vežami, kaplnkou, cisternou boli samostatne opevnené. V odkryve tohto múru budeme pokračovať aj v roku 2016.

Ďalšie miesta pre archeologický výskum sezóny 2016 sú zamerané na vežovitú stavbu so strieľňou severovýchodne od Plošiny nad povrchovými dobývkami. Táto bude následne konzervovaná. Tento postup archeologického výskumu a následnej konzervácie bude zvolený aj pri sklade rudy na polohe Kostolík či jednej zachovalej časti stavby z obdobia stredoveku juhovýchodne od Polohy 2.

 

Literatúra

Labuda, J., 1985: Archeologické výskumy na Starom meste a problematika najstaršieho osídlenia Banskej Štiavnice. In: Zborník SBM XII., s. 29 – 31.

Labuda, J., 2000: Pozoruhodné nálezy zo Starého mesta v Banskej Štiavnici. In: Archaeologia historica 25/2000, s. 7 – 10.

Labuda, J., 2006: Nové poznatky z výskumu Starého mesta v Banskej Štiavnici. In: Archaeologia historica 31/06, s. 147.

Labuda, J. 2011: Podzemný priestor na Starom meste v Banskej Štiavnici. In: Stříbrná Jihlava 2010; Supplementum, 2011, č. 1, s. 1 – 3.

Labuda, J., 2013: Výskum hradnej kaplnky v lokalite Staré mesto v Banskej Štiavnici. In:Měřínský, Zdeněk (ed.). Archaeologia historica 38/2. Brno: Masarykova univerzita, 2013, s. 455 – 462.