Náučný chodník Glanzenberg

Info

O pôvode Banskej Štiavnice a začiatkoch jej baníckej slávy sa dlho viedli spory. Archeologický výskum na kopci Glalnzenberg, na „Ligotavej hore“, ich z časti vyriešil. Boli tu objavené zvyšky stredovekého hradu a sídla prvej kráľovskej banskej správy z 12.-13. storočia. V okolí Banskej Štiavnice sa až do objavenia Ameriky ťažilo najviac drahých kovov.
Keďže Banská Štiavnica prišla o svoj najstarší archív počas požiaru pri jednom z častých útokov na jej bohatstvo, súčasný archeologický výskum ho dokázal aspoň sčasti nahradiť a navyše priniesť zaujímavý poznatok. Štiavnické striebro ťažili Slovania z osady Štiavnica dávno pred založením Uhorského kráľovstva.

Archeologická lokalita na vrchu Glanzenberg je od roku 1976 národnou kultúrnou pamiatkou. Významné udalosti v posledných rokoch:

-       1981 – začal systematický archeologický výskum realizovaný Slovenským banským múzeom

-       2011 -  významná zmena kategorizácie územia z  „hospodárskeho lesa“ na „ les osobitného určenia“ a na ploche ohraničenej obranným valom bola vykonaná ťažba dreva.

-       od roku 2012 – prebieha projekt obnovy torzálnej architektúry, realizuje ho občianske združenie Kruh Banská Štiavnica. V archeologickej lokalite sú postupne stabilizované a konzervované vybrané časti objektov a murív.
Projekt je realizovaný vďaka podpore Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva.

Výškový profil náučného chodníka

glanzenberg

glanzenberg